V roku 1240 v Bošáckej doline, neďaleko Nového Mesta nad Váhom, na okraji dnešnej obce Haluzice, postavili románsky kostolík, ktorého súčasťou bol obranný múr so vstupnou vežou a strieľňami. Samotný kostol mal zvonicu a postupom rokov bol najskôr goticky a neskôr aj renesančne upravený. Opevňovanie kostolov v časoch vrcholiaceho stredoveku nebolo žiadnou zvláštnosťou. Veľakrát boli jedinou pevnou stavbou v širokom okolí a okrem ochrany pred nepriateľským vojskom plnili úlohu útočiska pred povodňami alebo silnými búrkami. Občas poslúžili aj ako tržnica či miesto verejného zhromaždenia. Haluzický kostol skončil svoju aktívnu éru v roku 1810. Na začiatku 18. storočia z neho odviezli neskorogotickú sochu Madony z konca 15. storočia, ktorá je dnes uložená vo farskom kostole v Beckove a je to pravdepodobne jediná zachovaná vec z pôvodného interiéru. V kostole, z ktorého ostalo zachované prakticky len torzo, sa z času na čas konajú bohoslužby a v roku 2009 sa tu konal aj koncert stredovekej hudby.
Z kopca kostolíka je za dobrého počasia viditeľný hrad Beckov. Na severnej strane, v tesnom susedstve kostolíka, sa tiahne asi kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká Haluzická prierva. Vznikla eróznou činnosťou potoka, ktorý si našiel cestu v bridliciach a dolomitoch flyšového pásma Bielych Karpát. Toto chránené krajinné územie je zaujímavé tým, že potok svoju prácu neskončil a prierva sa stále prehlbuje. Aj vďaka tomu sa do nej zrútila aj časť opevnenia kostola. V roku 1870 sa ponad priervu dalo prejsť po lávke, ktorá sa cez ňu klenula.
Z môjho osobného pohľadu patrí zrúcanina kostola v Haluziciach k fotograficky najmalebnejším kusom krajiny. Krásne scenérie sa ponúknu divákovi pri východe a západe slnka. Prípadne za jasného zimného dňa, keď je všetko naokolo zasnežené. Alebo aká mystická atmosféra musí na tomto mieste vládnuť počas hmlistého počasia. Kostol má výhodnú polohu na výbežku, čo znamená, že pozadie nič neruší a v jeho susedstve sa dvíha vyšší holý hrebeň vrchu Hájnica, z ktorého je možné kostolík fotiť.
Haluzice, ktoré ležia trochu bokom od hlavnej cesty prechádzajúcej celou Bošáckou dolinou, môžu byť pre návštevníka prvou zastávkou za zaujímavosťami tejto časti Bielych Karpát. Dá sa tu dostať aj z obce Štvrtok, či už po ceste alebo chodníkmi v prírode. V neďalekom Zemianskom Podhradí je v európskom meradle ojedinelý evanjelický kostol s elipsovitou apsidou (pôdorysom), v strednej Európe nájdete podobný už len jeden - v Nemecku (kde presne neviem). Rovnako v Zemianskom Podhradí je kaštieľ, ktorý patril rodine Ostrolúckych (Adela z ich rodu bola životnou láskou Ľudovíta Štúra) a za obcou sa nachádza jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk (hradisko z neskorej doby bronzovej r. 1250-751 pred Kr.). Tí, ktorí budú pokračovať až do Novej Bošáce, majú možnosť prejsť časťou hrebeňa Bielych Karpát od Lopeníka až po Veľkú Javorinu. Veľmi krásna, stredne namáhavá túra vedúca malebnými kopanicami. Mimochodom, pri troche šťastia ochutnáte tunajšiu vychýrenú bošácku slivovicu.
upravené zo zdroja: http://www.dobrodruh.sk/
vstup je voľný počas celého roka
poloha na mape: google maps
Haluzický kostol
